Alfred Hitchcock: Povestný muž (1946)

Autor: Pavol Kutaj | 9.1.2011 o 9:43 | (upravené 9.1.2011 o 9:52) Karma článku: 1,67 | Prečítané:  286x

„Každá žena miluje fašistu / okovanou botu surovce v obličeji / brutální srdce surovce jako jsi ty“ (Sylvia Plath: Tatínek)

Dobré ráno nedeľa,

trúchliaca nedeľa, lúčiaca sa nedeľa. Jiří Dienstbier, vďaka za prestrihnutie železnej opony. Odpočívaj v pokoji.

 

Odskočme si ale ďalej, do rokov štyridsiatych. V 1946 je Alfred Hitchcock už v Spojených Štátoch a tento priekupník žánru thrilleru naservíroval publiku Povestného muža. Film je prvý mix akcie s romanticky z jeho dielne. Kontext i téma filmu sa dajú zhrnúť pod dáždnik anti-fašizmu. Herečka Ingrid Bergman i Claude Rains si zahrali v roku 1942 v kultovej Casablance. Scenárista Ben Hecht bol zúrivý zionista, až tak, že bol vyštvaný dokonca z Veľkej Británie, až tak, že jedna zo zásobovacích lodí namierená do Palestíny niesla jeho meno.

 

Samotný dej filmu sa odohráva v Rio de Janeiro. Sem vletí agent Devlin (Grant) so špiónkou Aliciou (Bergman). Alicia je dcéra usvedčeného nacistu. A teraz má slúžiť Amerike v akcii prenasledovania globálnej nacistickej siete. Medzi Devlinom a Aliciou sa však rozhorí milostná aféra a do toho však prichádza ten rušivý element tretieho hráča: beštiálne zbabelý starý nacistický známy Alexander (Rains). A nehy koliduje s misiou a zvyšuje tlak krvi rapídnym tempom. Vykreslenie protagonistov je komplexne bezchybné zvnútra i zvonka,  povahy i kostými uchvacujú svojou vrstevnatosťou, eleganciou a rytmom zvratov. Charakter sám sa má pretransformovať, ale ťa má prekvapiť. Musíš mu veriť a držať palce alebo želať  skazu. A agent Devlin, fú, je na tej správnej strane, ale má fašizujúce rysy tyrana o ktorých smutne spieva Silvia Plath vo svojom Tatínkovi. Alicia sa rozbíja alkoholom od začiatku, neskôr ju rozbije citové puto ku Devlinovi, zaslepená poslušnosť ju privedie útesy vlastného hrobu.

 

Virtuózne skomponované napätie je vstreknuté aj do romantických scén. Povestný muž je ozaj notorický najmä kvôli scéne najdlhšieho bozku filmových dejín. Puritánska morálka roku 1946 výslovne zakazovala, reálne existoval zákon zakazujúci zobraziť na plátne bozk dlhší ako 3 sekundy. Hitchcock sa však dokázal preštrikovať týmto cudním pásom americkej kultúry a natočil trojmínútovú scénu, ktorá by mala byť vo výkladovom slovníku pod heslom - sexy -. Bozk sa začína na balkóne hotela s výhľadom na Rio. Sekunda, dve dotyku, potom tichá šepkajuca, sťažnosť, opäť sekunda, dve, poďme dovnútra, sekunda, zvoní telefón, sekunda, dve, Devlin rozpráva do slúchátka a popritom... Kamera krúči okolo tohto tancu pripomínajúcich páriace sa zmije. Musí vypadnúť, dotyk ruky na pleci, dvere sa zaklapnú. Fú, výdych.

 

Hitchcockov anti-fašistický thriller má dnes 65 rokov. Vek sa však nedotkol jeho dráždivej elegancie. A tá by tu možno nebola bez cudnosti doby svojho vzniku.

 

nb.jpg

 

Povestný muž (Notorious)

 

RKO Radio Pictures, 1946

Réžia: Alfred Hitchcock

Scenár: Ben Hecht

Hudba: Roy Webb

Hrajú: Cary Grant, Ingrid Bergman, Claude Rains


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Niekedy z toho ide mráz po chrbte, ako keby sme sledovali naživo úpadok Západu

Aj keby sa naučil správať normálne, Donald Trump už je v klietke vášní, ktoré sám vyvolal.

KOMENTÁRE

Toto sú hriechy? Vlastniť spodnú bielizeň, topánky na opätkoch?

Ak nenájdeme spoločnú reč, dopadne to zle.

TECH

Z atmosféry pomaly uniká kyslík, vedci nevedia kam

Milióny rokov staré bublinky z ľadu odhalili klesajúci trend.


Už ste čítali?