Charlie Chaplin: Moderná doba (1936)

Autor: Pavol Kutaj | 12.1.2011 o 9:51 | (upravené 12.1.2011 o 10:54) Karma článku: 2,43 | Prečítané:  789x

Bréráno dvanásty január; vo výlohách kníhkupectiev stúpa para z knihy The Master Switch: The Rise and Fall of Informaion Empires. Profesor WU v nej podáva históriu amerických médií a pozoruje, ako sa z divokých začiatkov vynorili neľútostné monopoly. Filmovou verziou protestu proti moci monopolu je Moderná doba od Charlieho Chaplina.

 

Je pravidlom že po vynálezcoch nastupujú mogulovia. Po objaviteľoch kolonizátori. Po divokej éra osídľovania pohodlie v zabehanom mechanizme veľkých značiek. Profesor Wu má strach pred mužom menom Steve Jobs. Charlie Chaplin zas chránil pochodeň surovej vynaliezavosti pred kontrolou šestky veľkých štúdií z Hollywoodlandu. Títo pôvodní pionieri filmu v roku 1914 opustili New York, kde sa nemohli presadiť kvôli tvrdým pravidlám filmovej Patentovej spoločnosti. Repete americký mýtu divokého Západu skončilo víťazne: MGM, Paramouth, Independent, 20th century Fox, Warner Brothers, Universal, a neskôr Columbia dodnes panujú. Hollywoodland stal Hollywoodom a začala jeho zlatá éra. Konsolidovaná. Kruh veľkých hráčov sa uzavrel v dvadsiatych rokoch. Vynálezcovia sa stali mogulmi.

 

V roku 1927 končí filmom Džezový spevák obdobie nemého filmu. Charlie Chaplin (1899-1977) je však narušovač konvencií. A to aj v ekonomickej dimenzii. Už roku 1919 totiž založil spolu s druhým zakladateľom amerického filmu D.W. Griffithom (1875-1948) štúdio United Artists. V 1936 Chaplin uviedol Modernú dobu. V poslednom nemom filme posledný krát vystúpuje jeho ikonická postava Trampa. Tramp, trampoty, do nemoty. Vidíš akú veľkú rolu hrá nemý film v slovenskom jazyku?

 

V Amerike sa nemý film ujal ako komický žáner.  A zároveň je to kritika priemyselnej civilizácie, ktorá rástla v dvadsiatych rokoch ako z vody. Komíni a autá sa množia a komici sa voči nim stavajú na zadné. Presne vypočítaným pohybom, ktoré predpísal robotníkom maniak efektívnej výroby Frederick Taylor (1856-1915) sa svorka komediantov na čele s Chaplinom postavila svojou nemotornosť. Oproti produktivite stavili na vykupiteľskú moc šťastnej náhody. Diktát mašinérie - šťastie trdla. Film Moderná doby je snáď najlepším vyjadrením tohto napätia. Montážna linka pripravila Trampa o rozum a priviedla ho do nápravnovýchodného zariadenia. Medzitým stretne osirotenú uličnicu (Paulette Goddart) a príhody dua vyvrheľov v modernej dobe tvoria kostru príbehu. Tramp je výsmech mogulovi. A Moderná doba je nemým filmom s veľkými produkčnými nákladmi (1,5$ mil. dolárov) v čase, keď už všetci utekali na ozvučený film.

 

Vrchol nemého filmu prišiel desať rokov potom, čo nemému filmu odzvonilo. Pohľad na Chaplina z United Artist dáva preto majú nádej oproti skepse profesora WU z Columbia University. O cennom dare premeniť zabehané pracovisko na divoký západ hovoria obaja. A WU dumá. Čo prijde po internete?


 

12012011s.jpg

Moderná Doba (Modern Times)

United Artists, 1936

Réžia: Charlie Chaplin

Scenár: Charlie Chaplin

Hudba: Charlie Chaplin

Hrajú: Charlie Chaplin & Paulette Goddart

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?