Alexej Balabanov: Gruz 200 (2007)

Autor: Pavol Kutaj | 28.1.2011 o 9:58 | (upravené 28.1.2011 o 10:10) Karma článku: 1.41 | Prečítané  398-krát

Bréráno 28.1.2011: paradox Ruska dneška - jeho globálne najprominentnejší disident je bývalý ropný magnát. Michail Chodorkovský. Ruský súd pred niekoľkými týždňami potvrdil jeho pobyt v base.  Pred niekoľkými dňami sa na stránkach svetovej tlače [www.nyt.com] objavil rozhovor s touto osobnosťou, podľa mňa kontroverznou v 360°. Bývalý to majiteľ štátom rozobratej ropnej spoločnosti Yukos dnes tvrdí, že najväčším nepriateľom Ruska je apatia [takže nie demografia?]. Chodorkovský neodmieta vsugerované vyvýšenie do panteónu disidentov, ktorému trónia Solženicyn&Sacharov; volá odtiaľ po prebudení skrz publikovanie pravdy a skrz demonštráciu príkladu. Osobným príkladom ide on sám. Zjavenie pravdivého svedectva o Rusku pripadlo filmu Gruz 2OO.

 

Svedectva o Sovietskom Zväze druhej polovice 1984. Základné fakty: 25% HDP ide armáde [USA v čase najväčšieho zbrojenia: 5% HDP]. K tomu planetárne najväčší podiel štátnych dotácií na udržovanie hnijúceho poľnohospodárstvo - paralelne neschopnosť zabezpečiť vlastnému obyvateľstvu dostatok základných potravín [dovoz potravín z USA]. Epidemický alkoholizmus. A nad tým všetkým si hovie polmiliónová nomenklatúrna smotánka. Kaviár na raňajky, obed, večeru a druhú večeru. A do toho sa z Afganistanu vracajú pozinkované vaky na mŕtvoly s notoricky sovietskym názvom: Gruz 200. Gruz je v preklade náklad.

 

Filmový autor Alexej Balabanov to všetko zachytáva vo svojom vizuálne brutálnom snímku s rovnakým názvom. Nekompromisnosť Gruz 200 voči minulému systému a  súčasnej nostalgii za ním sa prejavuje na voľbe práve tohto časového úseku. V druhej polovici 1984 bol Michail Gorbačov - kvôli svojmu anti-alkoholickému ťaženiu nazvaný aj minerálkový tajomník - ešte za dverami.

 

Krátky ale napätím nabitý príbeh nemá jedinú scénu navyše. Introdukciou je návšteva profesora vedeckého komunizmu Arťoma u brata. Tento rodinný štart je skvelým odrazovým mostíkom,  z ktorého príbeh skočí priamo do portrétu patologického stavu mesta Leninsk. Arťomovi sa po ceste do späť Leningradu pokazí auto. Tento vykoľajujúci incident ho zavedie do usadlosti u lesa, v ktorej sa mužik Alexej prepíja do svojej utópie, ktorej dal po Campanellovom vzore názov Slnečný štát.

 

Už v úvodných minútach sa scénami mlčky mihá ústredný úchyl Žurov. Fízeľ, ktorého matka je prilepená na sovietske televízne sacharínové estrády [model Aronofského Requiem pre sen, btw. podobne ako v ďalšom Balabanovom snímku Morphyi. Ale pozor: Balabanov prekonáva zdroj svojej inšpirácie!] a nalieva sa chlastom. Do tejto špiny unesie fixovaný synček Žurov dcéru miestneho nomenklatúrneho bosa. Žurov zariadi, aby jej mŕtvola jej milenca - padol v Afganistane a vrátil sa zabalený v Gruz 200 - ocitla vedľa nej v posteli, ku ktorému ju pripútal.

 

Scény sa odvíjajú skvelým tempom. Esenčnou zložkou filmu sú taktiež nasladlé dobové popové melódie. Plus atmosféra vygradovaná širokouhlými zábermi na zmasakrovanú industriálnu krajinu. Dym z jej fabrík blokuje čo i len pomyslenie na akýkoľvek pozitívny symptóm sovietskeho Ruska osemdesiatych rokov. V takto hutných osemdesiatych minútach to však neprekáža, najmä ak bolo zámerom obdivuhodného režiséra vstreknúť obecenstvu protijed proti apatii.

 

Balabanov Gruz 200 je preto gestom podania ruka Chodorkovskému.

 

28012011s.jpg

Gruz 200

CTP Film, 2007

Réžia:  Aleksei Balabanov

Scenár: Aleksei Balabanov

Hrajú:  Agniya Kuznetsova, Leonid Bichevin, Aleksei Poluyan, Leonid Gromov, Aleksei Serebryakov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

PLUS

Položili sme do galérie okuliare. Pomýlili si ich s umením?

Umelecké dielo si s odpadom už pomýlila nejedna upratovačka.


Už ste čítali?