Šklovskij patril medzi lídrov ruskej formalistickej školy, ktorá sa venovala originálne chladnokrvnému prístupu k literatúre. Čas bol pritom búrlivý, existencia školy sa rozprestiera v rokoch 1915 až 1930. V tejto dobe bola úloha literatúry a umenia vôbec spytovaná zo všetkých strán. Na Šklovskom a celej formalistickej škole je dodnes strhujúca najmä ich schopnosť dlho odolávať pokušeniu ideologizovať, meniť literatúru na politickú zbraň Strany.
Literárny vedec [do istej miery každý, kto komunikuje s knižným plodom kultúry] by mal podľa Šklovského vniknúť do veci samotnej. Zaujímať sa len o knihu [film, portrét, symfóniu] a skúmať z akých elementov je zložená; akým štýlom je napísaná; s lupou dávať pozor na slovnú zásobu; s mikroskopom sa zameriavať na slovosled; obnažovať vzťahy, ktoré vládnu medzi kapitolami, nadpismi, scénami a popismi. A potom kofrontovať tieto detailné objavy s pozadím, ktoré je zošité existujúcim zákonodarstvom žánrového systému a tradície daného rádu [vo filme napríklad vzťah filmu Black Swan ku kanonickým Red Shoes].
Čo teda nemá byť? Mladý Šklovskij [do nástupu Stalina] považoval za nebezpečne hlúpe vykladať básne/romány/symfónie/filmy vo svetle politiky alebo ekonomických zákonitostí alebo teologických právd alebo duševnej pomoci alebo dokonca filosofie. Za smrteľne hlúpe považoval zneužívanie umenia k týmto účelom. Preňho je styk s darom z vysokej kultúry intímnou záležitosťou. Umenie je technika. Sformovaná je k tomu, aby ozvláštnila osobné prežívanie, aby vyhnala rutinu z vecí, aby obnovila čerstvosť vnemov a chuť nanovo objavovať miesta a predmety, ktoré si videl už tisíckrát.
Len vtedy plní vlákno umenia svoj účel a len preto je prvým prístupom k dielu jeho formálna analýza. Lebo dokiaľ nie je vec pochopená zvnútra, hrozí fatálne nebezpečie fundamentalizmu. Som presvedčený, že až po porozumení zákonitostiam zloženia a pravidlám žánru je možné pristúpiť k textu, hudbe alebo obrazu s otázkami o ľudskej existencii alebo ekonómii.
Šklovskij učí: V komunikácii s umením platí istá hierarchia. A na jej vrchole musí byť otázka formy. Odpoveď na otázku "Čo to je?" musí byť zrejmá pred položením otázky "O čom to je?".
Výsledok: Radikálna redukcia rizika fundamentalizmu [Darwin je diabol, Biblia je násilie, a príbuzné bludy]
