Celý titul Bialerovej knihy znie Sovietsky paradox: Zahraničná expanzia, domáci úpadok (The Soviet Paradox: External Expansion, Internal Decline). Pozoruje v nej prerod legitimizačného mechanizmu veľmoci, ktorá definovala minulé storočie. Sovietske storočie.
Čím teda ZSSR ospravedlňoval svoju existenciu? Teória sovietskeho paradoxu hovorí, že spočiatku (1917-1928) utópiou revolúcie, od Stalina a počas Chruščova (1928-1964) najmä ekonomickým zázrakom plánovaného hospodárstva. A po zvrhnutí Chruščova (1964-1988) to bola vojenská neporaziteľnosť. Respektíve zahraničná expanzia. Idea komunizmu aj nádej v neprekonateľný blahobyt vyprchali. Starý veľkoruský sentiment však držal reálsocializmus pri živote.
Až v roku 1979 Sovieti nevmašírovali do Afganistanu. O desaťročie neskôr boli prinútení stiahnuť sa so stiahnutým chvostom.
Majster frašky a rozboru intimity, režisér Mike Nichols, v spolupráci s majstrom monológu a politického zákulisia, scenáristom Aaron Sorkinom, dali pred troma rokmi hlavy dokopy, aby na motívy knihy Georga Crilla natočili rovnomenný film o hrdinovi menom Charlie Wilson (1933-2010). Wilson bol texaský kongresman, oddaný demokrat a zarytý pôžitkár. A predovšetkým autor projektu tajnej americkej podpory afgánskeho odporu.
Film sa odmieta kajať. Áno, afgánski "mudža" dostali od Američanov zbrane a výcvik a namierili ich neskôr proti ich darcom. Ale bez "mudža" by ostal v platnosti sovietsky paradox. Bez "mudža" by sa nerozsypala prestíž Červenej armády. Namiesto toho rozsypal Berlínsky múr. A jedna z diagnóz konca Studenej vojny praví, že Studená vojna mohla skončiť práve preto, že sovietsky paradox stratil svoju platnosť. Určite je to len jedna z palety téz a príčin, ale porážka v Afganistane mala svoj podiel na rozhodnutí násilne nepotlačiť protesty vo Východnej Európe.
"Good Time Charlie" mal leví podiel na Sovietskej porážke. Film má preto nielen briskné tempo a šarmantný kásting, ale aj štipku ideového posolstvo.
Hm, existuje lepší hraný film na tému zahraničná politika?
“These things happened.
They were glorious and they changed the world.
Then we fucked up the endgame.”
(reálny Charlie Wilson)
Súkromná vojna Charlieho Wilsona (Charlie Wilson's War)
Universal Studios, vianoce 2007
Réžia: Mike Nichols (1936-)
Majster adoptácií. Začiatok kariéry s oskarovým Ktože by sa Kafky (1966), v 2004 práca na adaptácii ďalšej divadelnej pecke Na dotyk.
Scenár: Aaron Sorkin (1961-)
Autor hry a scenára k A Few Good Men (1992), naposledy scenárista Sociálnej siete (2010).
Majster dlhých monológov, poloprejavov - poloárií.
Hudba: James Newton Howard (1951-)
Skladateľ až príliš mnohých saundtrekov. Od Zeleného sršňa (2011), k Turistovi (2010), Salt (2010) až k spolupráci na hudbe k Temnému Rytierovi (2008, a jeho chystajúcemu pokračovaniu v 2012).
Hrajú: Tom Hanks, Julia Roberts, Philip Seymour Hoffman, Amy Adams