Lekcia o hierarchii, prednáša Viktor Šklovskij [1893-1984]

Autor: Pavol Kutaj | 6.2.2011 o 10:22 | (upravené 6.2.2011 o 10:35) Karma článku: 1,81 | Prečítané:  357x

Bréráno 6.2.2010: "S dovolením, vypômôžem si prirovnaním z priemyselnej oblasti. Obrazne povedané sa v mojej práci absolútne nezaujímam o podmienky globálneho trhu s bavlnou. Kašlem na to, akým business modelom disponuje textilný závod. Plne sa koncentrujem výlučne na zloženie tkaniny, ktorú závod produkuje a na techniky, s ktoré túto tkaninu takpovediac držia pohromade." Takýmto priemyselne ľadovým prirovnaním uviedol Viktor Šklovskij svoju knihu Teória prózy.

 

Šklovskij patril medzi lídrov ruskej formalistickej školy, ktorá sa venovala originálne chladnokrvnému prístupu k literatúre. Čas bol pritom búrlivý, existencia školy sa rozprestiera v rokoch 1915 až 1930. V tejto dobe bola úloha literatúry a umenia vôbec spytovaná zo všetkých strán. Na Šklovskom a celej formalistickej škole je dodnes strhujúca najmä ich schopnosť dlho odolávať pokušeniu ideologizovať, meniť literatúru na politickú zbraň Strany.

 

Literárny vedec [do istej miery každý, kto komunikuje s knižným plodom kultúry] by mal podľa Šklovského vniknúť do veci samotnej. Zaujímať sa len o knihu [film, portrét, symfóniu] a skúmať z akých elementov je zložená; akým štýlom je napísaná; s lupou dávať pozor na slovnú zásobu; s mikroskopom sa zameriavať na slovosled; obnažovať vzťahy, ktoré vládnu medzi kapitolami, nadpismi, scénami a popismi. A potom kofrontovať tieto detailné objavy s pozadím, ktoré je zošité existujúcim zákonodarstvom žánrového systému a tradície daného rádu [vo filme napríklad vzťah filmu Black Swan ku kanonickým Red Shoes].

 

Čo teda nemá byť? Mladý Šklovskij [do nástupu Stalina] považoval za nebezpečne hlúpe vykladať básne/romány/symfónie/filmy vo svetle politiky alebo ekonomických zákonitostí alebo teologických právd alebo duševnej pomoci alebo dokonca filosofie. Za smrteľne hlúpe považoval zneužívanie umenia k týmto účelom. Preňho je styk s darom z vysokej kultúry intímnou záležitosťou. Umenie je technika. Sformovaná je k tomu, aby ozvláštnila osobné prežívanie, aby vyhnala rutinu z vecí, aby obnovila čerstvosť vnemov a chuť nanovo objavovať miesta a predmety, ktoré si videl už tisíckrát.

 

Len vtedy plní vlákno umenia svoj účel a len preto je prvým prístupom k dielu jeho formálna analýza. Lebo dokiaľ nie je vec pochopená zvnútra, hrozí fatálne nebezpečie fundamentalizmu. Som presvedčený, že až po porozumení zákonitostiam zloženia a pravidlám žánru je možné pristúpiť k textu, hudbe alebo obrazu s otázkami o ľudskej existencii alebo ekonómii.

 

Šklovskij učí: V komunikácii s umením platí istá hierarchia. A na jej vrchole musí byť otázka formy. Odpoveď na otázku "Čo to je?" musí byť zrejmá pred položením otázky "O čom to je?".

Výsledok: Radikálna redukcia rizika fundamentalizmu [Darwin je diabol, Biblia je násilie, a príbuzné bludy]

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

BRATISLAVA

Prestavba stanice sa blíži, Bratislava o obmedzeniach mlčí

Najskôr musia dokončiť modernizáciu električkovej trate na Špitálskej ulici.


Už ste čítali?