V roku 1928 sa v Kolíne konala spektakulárna fotožurnalistická výstava Pressa. Sovietsky avant-gardista El Lissitzky [1890-1941] bol zodpovedný za sovietsky pavilón a doručil prezentáciu s dosť ďalekosiahlymi účinkami. Zapôsobila depresívne na Angličanov, ktorí sa závistlivo obracali po sovietskom propagandistickom talente. Spektakulárna fotokoláž bola neskôr zužitkovaná umením fašizmu i nacizmu. Dôvod? V koreňoch kultúry každej tyranie je masáž transparentného šťastie tu a teraz a optimistický výhľad do diaľky. A do tretice, výstavu navštívil aj Maxim Gorký, krstný otec sovietskeho socialistického realizmu [termín a doktrína pochádzajú až z 1932]. Ten si tu uvedomil, že takéto rozprávky o 24hodinovom orgazmickom šťastí by sa nemali prezentovať len zahraničiu, ale hodia sa aj pre domáce publikum. Práve dochádzalo k najväčšej krádeži pôdy v dejinách, zakladala sa metastáza súostrovia Gulag, začínali monsterprocesy, Prvá päťročnica v dejinách sa rozbiehala...to, čo Lissitzky pripravil pre zahraničných pozorovateľov sa Gorký rozhodol nadiktovať celej kultúre.
Nejde o to, že človek nechce byť iba šťastný a že chceme byť vždy šťastnejší ako tí druhí. [Montesquieu] Skôr o to, že monotónny fotooptimizmus má svojich desivých predkov z prvej polovice 20. storočia.
El Lissitzky: Pavilón pre fotožurnalistickú výstavu [1928, hore] El Lissitzky: ZSSR vo výstavbe [vôkol 1930, dole]
