Homosentimentál

Autor: Pavol Kutaj | 3.3.2011 o 13:13 | (upravené 3.3.2011 o 13:35) Karma článku: 2,29 | Prečítané:  426x

Dobré ráno 03.03.2011: "Ja? Toť lenivá duša ľakajúca sa každého trošku väčšieho úsilia. A predsa je moje ja temperamentné, je horlivé, žlčníkové a aj ľahko ovplyvniteľné. Áno, som extrémne citlivý. Zdalo by sa, že duševná lenivosť na jednej strane a horlivosť citu na strane druhej sú nezlučiteľné princípy. A hoci neviem s pomocou rozumu rozlúštiť tento protiklad, predsa len existuje. Cítim to, že existuje. A moje city sú základom mojich istôt." 22. Január 1762. 40-ročný Jean Jacques Rousseau píše list z ústrania v Montmorency.

 

Rousseau je známy najmä vypracovaním najúspešnejšej politickej ideu dneška - suverenity ľudu (je vpísaná v takmer všetkých Ústavách sveta). Vpísal sa však aj do spôsobu, akým dodnes vnímaš vlastnú totožnosť. Kto som? Rousseau nato niekoľko rokov po citovanom liste vypracoval celú knihu. Jej titul je Vyznania (1769). Jeho autobiografia sa stala šokom roka.

 

Ego z jeho pera je založené na emocionálnej originalite. Ja som nezameniteľný, pretože moje afekty sú nenapodobniteľné. Okrem toho sa o ne môžem oprieť. Môžem im veriť. Wow, sú teda hodnotné. A ako všetko čo má cenu, je treba ich vystaviť všeobecnému uznaniu alebo zhnuseniu. Tvoje city patria do novín, hovorí Jean Jacques. Milan Kundera nazýva túto osobnosť Homosentimentál (orig. Homo sentimentalicus).

 

Máme alternatívne riešenia? Svätý Augustín taktiež napísal Vyznania. To ale nie je vystavenie nezameniteľnej originality.

Je to model.

 

Descartes taktiež uviedol svoju Rozpravu o metóde ako príbeh svojho života. Ale už v názve je slovo metóda - aj toto je vzorové Ja, ktoré je si možné osvojiť.

 

Prosím o právo na metaforu. Dovoľujem si  Augustínove a Descartove - ja - označiť frázou Aboriginál (orig. austrálski aboriginies). Poskytujú recept, ktorý sa má aplikovať na vlastnej koži.

 

A Rousseau povie, ilúzie augustínovské aj descartovské. To čo beží, je unikátnosť môjho citu, za ním sa musí človek vydať a stať sa originálnym. Moje sympatie, moje hnevy, moje talenty, moja kreativita.

 

V skratke:

Homosentimentál ide cestou extrémnych zážítkov. Je voľnejší. Stále sa zaľubuje na večnosť a potom výstavne trpí: viď romantický obraz od Theodore Géricault-a (1791-1820).

 

Aboriginál ide cestou dlhotrvajúcich záväzkov. Je vernejší, často až príliš fixovaný na trvácnosť úsilia: viď neo-klasický obraz Jean Louis Davida (1748-1825).

 

1820Portretumelcavstudiu.jpg

Homosentimentál

Theodore Gericault, Portrét umelca v štúdiu, 1820.

 

1793DeathofMarat.jpg

Aboriginál

Jean Louis David, Smrť Marata, 1793.

 


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

SPIŠ KORZÁR

Pri Hrabušiciach horel balón, 12 cestujúcich stihlo ujsť

Teplovzdušný balón sa zachytil na elektrickom vedení.


Už ste čítali?